Juraj Ďuriš

V maľbe kombinujem námety z vrcholového športu, petrochemického priemyslu a globálneho obchodu. Fascinuje ma, ako tieto aktivity prebiehajú súčasne. Jednu, úplne bezvýznamnú, sledujú milióny ľudí, zatiaľ čo druhá, ohrozujúca našu existenciu, sa odohráva úplne mimo našej pozornosti. Fanatizmus nám umožňuje zdolávať prekážky a dosahovať čoraz vyššie ciele, no zároveň nám bráni vidieť ich skutočnú hodnotu a cenu, ktorú za ne platíme. Futuristi verili, že technologický pokrok spasí svet. Že rýchlosť je odpoveď. Dnes vieme, že nás nespasil – práve naopak, problémy sa hromadia rýchlejšie než riešenia. A predsa tomu nechcem úplne prestať veriť. Možno nás môže zachrániť iný druh pokroku. Nie taký, čo vyrába viac, ale taký, čo nás prinúti prehodnotiť, čo vlastne potrebujeme. Maľba je pre mňa spôsob, ako túto rýchlosť na chvíľu zastaviť. Zmraziť moment, v ktorom súčasný svet vibruje medzi túžbou a únavou. Medzi obdivom a skepsou. Kde leží naša zodpovednosť ako pozorovateľov aj účastníkov?